Oficiálne prvá slovenská populárna speváčka MELÁNIA OLLÁRYOVÁ by sa 8. augusta dožila 92 rokov…
Ešte pár mesiacov pred smrťou tvrdila, že mentálne sa cíti na dvadsať rokov. Nešťastná bola len kvôli tomu, že sa pre zdravotné problémy s nohami musela pohybovať za pomoci palíc. Napriek tomu ju Bratislavčania často videli na prechádzke uličkami Starého mesta, či počas teplých mesiacov vyhrievať sa v parku na lavičke v Medickej záhrade. Napokon, „Medickú“ mala od svojho bytu len na skok. Ale hoci vďaka svojej mimoriadne priateľskej povahe mala mnoho priateľov, zomierala opustená. Jej smrti navyše predchádzali nepredstaviteľné muky, ktorými si táto, hoci vzrastom malá žena, ale slovenská legenda, musela prejsť…
Dusíková múza
„Lístoček z brezy“, „Maličká slzička“, „Skryl sa mesiac za obláčik“, „Vlasy ti kvitnú mamička“, „Nie sme tak starí“, či „Tak nekonečne krásna“… To sú len niektoré z mnohých šlágrov ikonickej Melánie Olláryovej, ktoré nikdy nezostarnú. „Gejza Dusík mi neraz povedal, že ja jeho piesne interpretujem najlepšie a to bolo pre mňa najväčšie vyznamenanie. Napísal ich pre mňa viac ako stoosemdesiat,“ pripomenula hrdo ikonická umelkyňa v jednom zo svojich rozhovorov. Jej hlas po prvýkrát v rozhlase zaznel už začiatkom päťdesiatych rokov.
Patrila k najobľúbenejším speváčkam a ako jediná sa mohla pochváliť miliónmi predaných albumov. Pamätníci tvrdia, že v čase hitu „Lístoček z brezy“ v obchodoch s platňami visela ceduľka: Olláryová vypredaná. „Nechcem vyzerať ako chválenkárka, ale minimálne sedemdesiat percent mojich piesní boli šlágre, ktoré si spieval celý národ. Ale pomenovanie „hviezda“ sme vtedy nepoznali. Mrzí ma, že si ľudia myslia, že som na tom zbohatla. Myslia si, že vlastním vilu a doma sedím na miliónoch, ale nie je to tak. Za šaty som neváhala dať aj niekoľko tisíc korún, a to boli kedysi veľké peniaze. Honorár za vystúpenie bol dvestodvadsať korún. Neskôr som dostávala o tri stovky viac. Tešilo ma, keď sa o mne hovorilo, že som najlepšie oblečená speváčka. Keď som vystupovala s Janom Werichom, Vlastom Burianom, mojou dobrou priateľkou Ljubou Hermannovou, či v Repete, musela som nejako vyzerať. To k nášmu povolaniu patrí. Boli to veru krásne časy. Škoda, že mi už kára života ide z kopca,“ povzdychla si.
Prišla o deti
Aj, keď pani Melánia nikdy neprestala verejne vystupovať, na dôchodku nemala problém zamestnať sa ako predavačka gramofónových platní v predajni Opus na niekdajšej Leningradskej ulici. Bohužiaľ, väčšie uznanie ako doma, jej prejavovali v Českej republike. Návštevám s hrdosťou ukazovala zarámovanú platinovú platňu od českého vydavateľstva Supraphon, aj cenu za celoživotné dielo, ktorú dostala od tamojšieho ministra kultúry.
O čo viac však prekvitala jej kariéra, o to smutnejší osud mala v súkromí. „Na svoj údel nerepcem, hoci život ma naozaj nešetril. Najviac ma bolí, že mi neboli dopriate deti. Porodila som síce dvoch chlapcov, ale žiaľ, nezostali tu. Prvý žil len jeden deň a druhý zomrel ešte vo mne,“ priznala oficiálne verejné tajomstvo. Na sklonku života sa rozhovorila aj o podrobnostiach tragédie. „Prvého chlapčeka som stratila vinou lekárov. Keďže sme s manželom mali rozdielne RH faktory, bolo nutné vymeniť maličkému krv, no nespravili to. Mal šancu na prežitie, ale katastrofe sa už nedalo zabrániť. Žil len jeden deň. A pri druhom tehotenstve mi v šiestom mesiaci lekári zistili, že už desať dní nosím v sebe mŕtvy plod. Po kúskoch ho zo mňa vyberali. Bolo to hrozné. Kde som chodila, tam som plakala… Každý máme svoj kríž. Jeden je viditeľnejší, iný menej. Ide o to, ako sa s tým kto dokáže vyrovnať. Nič iné neostáva. Žiť sa musí,“ povedala odhodlane.
Veľmi dlho si však neužila ani manželstvo. „Ovdovela som ako päťdesiatdvaročná. Môj manžel mal len päťdesiatštyri rokov, keď dostal leukémiu. Popritom nikdy predtým nebol chorý. Rodičia a sestra zomreli tiež pomerne skoro. Zostala som sama. Našťastie mám pár priateliek a chodia mi dodnes listy od mojich poslucháčov,“ povedala pri príležitosti svojej osemdesiatky.
Po smrti manžela sa už nevydala
V tom čase televízia vysielala mimoriadne úspešný program Legendy popu, v ktorom ju, hoci išlo o regulárne prvú dámu slovenskej populárnej hudby, opomenuli. „Ja som rada. Nech dávajú mladých. Keď sledujem SuperStar, neraz si aj poplačem, keď vypadne niekto, koho som si tam obľúbila. A nakoniec, čo by som tam robila? Mohlo by sa stať, že by sa mi nepáčilo, ako tie mladé dievčence spievajú moje piesne. Neviem, ako by som reagovala. Nechcem nikoho zle hodnotiť,“ vysvetlila svoju rétoriku.
Po smrti manžela sa už nikdy nevydala, no samota ju neničila. „Už mám rada svoj pokoj. Prečítam si noviny, prelistujem v rozčítaných knihách a nikam sa neponáhľam. Posteľ opúšťam až okolo desiatej. Niečo si uvarím a ak je pekné počasie, idem na prechádzku. Na upratovanie už mám pomocnicu. Viete, kríže ma bolia. Predsa len, už mám svoje roky. Mentálne sa cítim mladá, no musela som sa naučiť žiť so starobou,“ priznala otvorene.
Nešťastný pád
Melánia Olláryová sa nám počas nášho stretnutia ponosovala, že v niektoré dni sa pre problémy s nohami nevie ani pohnúť. To ešte netušila, aký krutý osud ju stihne.
„Mám artrózu, koksatrózu, osteoporózu a občas už aj sklerózu. Všetky rózy. Vyhodím ich von oknom,“ vtipkovala s nami v prostredí svojho skromného dvojizbového bytu na Mariánskej ulici. Práve tu ju zradili problémy s nohami. Potkla sa a spadla tak nešťastne, že si zlomila krčok stehennej kosti. Tragédiou bolo, že sa nedokázala doplaziť ani k telefónu. Na chladnej zemi ležala nemohúco, v ukrutných bolestiach o hlade a smäde celé tri dni. Keď sa pani, ktorá jej upratovala a nakupovala, nevedela dostať po tak dlhom čase do speváčkinho bytu, zalarmovala políciu. Až tí ju našli dehydrovanú, zoslabnutú, no ešte živú. Speváčku hneď previezli do Fakultnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici a odtiaľ do petržalskej nemocnice, kde ju operovali. Následne putovala na geriatriu, kde však nemohla stráviť Vianoce, takže skončila v charitatívnej apoštolskej Liečebni svätého Františka, kde sa o ňu starali rádové sestry dôchodkyne. Tam podľa jej priateliek už neprejavovala záujem o zotavenie. Keď sa jej zdravotný stav zhoršil, previezli ju opäť na niekoľko dní do nemocnice na Mickiewiczovej ulici, ktorá je paradoxne od jej bytu len pár krokov. Pani Melánia Olláryová skonala deň po prepustení z nemocnice v apoštolskej Liečebni svätého Františka…
