Život dôchodcov sa v poslednom období výrazne zmenil. Žiaľ, nie k lepšiemu, ale k horšiemu. Stále viac seniorov sa prepadá pod hranicu chudoby a žijú doslova zo dňa na deň. V obchode stoja pri pultoch s potravinami a zúfalo rozmýšľajú, či si kúpia jedno alebo dve jablká, alebo… žiadne. Pesimizmus, beznádej, zúfalosť, letargia… takto sa dá popísať psychický stav ľudí, ktorí celý život pracovali, odvádzali dane, a keď si mali užívať zaslúžený dôchodok, nastal pravý opak. S podpredsedníčkou JEDNOTY DÔCHODCOV NA SLOVENSKU VALÉRIOU POKORNOU sa rozprávala žurnalistka Mimi Šramová.
SM: Osobne mám pocit, že dôchodcovia sú dôležití pre vládu iba vtedy, keď sa blížia voľby. Ako sa pozeráte napríklad na 11,8 percentnú valorizáciu pri takmer 16 percentnej inflácii?
– Je to pravda, že dôchodcovia sú na poslednom mieste v záujme našich politikov. Pri súčasnej skoro 16 % inflácii valorizácia dôchodkov 11,8 % nepokryje stále rastúce náklady na ich život. Nastavenie tejto valorizácie je ešte z čias predchádzajúcich vlád, žiaľ, dnešná vláda nám okrem nešťastného trinásteho a štrnásteho „dôchodku“ nedala tento rok vôbec nič.
SM: Čo hovoríte na zmrazenie minimálneho dôchodku?
– Nástupom tejto vlády sa zmrazili minimálne dôchodky až do roku 2030. Ľudia, ktorí pracovali napríklad 30 rokov, ho dostávajú vo výške 334,30 eur. V parlamente je návrh na rozmrazenie minimálnych dôchodkov, ale až od roku 2024. Je úplne nemysliteľné, aby z tejto sumy ľudia dokázali vyžiť.
SM: Vláda sa chválila vianočným príspevkom, aké finančné rozpätie tam bolo?
– Od 50 do 210 eur, tú najvyššiu čiastku dostali dôchodcovia, ktorí mali dôchodok nižší ako 284 eur .Ak si tento najvyšší vianočný príspevok rozrátame na dni v roku, vychádza to na necelých 58 centov na jeden deň a to dnes nie je už ani na liter mlieka.
SM: V okolitých krajinách je situácia iná, napríklad v Maďarsku valorizovali dôchodky 15 percentami, v Rakúsku boli príspevky 500 eur pre každého občana a dôchodcovia dostali naviac ešte 300 eur…
– Je to tak a ešte doplním, že v Čechách boli dôchodky valorizované už trikrát, pretože tam majú úplne iný valorizačný mechanizmus. Naša vláda sa chváli tým, že dôchodcovia dostali 200 alebo 300 eur za očkovanie, ale to bol bonus za to, že ľudia sa správali rozumne a nedá sa to považovať za pomoc na preklenutie vysokej inflácie. A samozrejme, že tieto financie nedostali dôchodcovia, ktorí sa nedali zaočkovať.
SM: Ozývajú sa vám vaši členovia vzhľadom na túto ťažkú situáciu? Mnohí musia vyžiť s tristo či tristopäťdesiat eur, veľa seniorov premýšľa, či si kúpi lieky alebo radšej zaplatia nájomné…
– Každý deň dostávame telefonáty od mnohých našich zúfalých členov, ktorí z tejto almužny nedokážu vyžiť. Pred pár dňami mi napríklad s plačom zatelefonovala istá dôchodkyňa, ktorá má 360 eurový dôchodok, odpracovala vyše 30 rokov a má zdravotne problémy, čiže potrebuje veľké množstvo liekov. Okrem toho sa musí starať o svoju dcéru, ktorá ako invalid dostáva príspevok 200 eur. Dokopy teda majú 560 eur na mesiac a keď zaplatia nájomné, energie, lieky a ďalšie potrebné veci, na potraviny im už ani neostane. Pani to rieši tak, že jeden deň si dajú polievku, na druhý deň zemiaky… Dá sa povedať, že ľudia ako ona vlastne hladujú a to sa samozrejme odráža na ich zdraví, pretože ako všetci dobre vieme, základom zdravia je kvalitná pestrá strava. Títo ľudia si vôbec nemôžu dovoliť kvalitné potraviny, kupujú tie najlacnejšie, najmenej kvalitné a o tom, že by si kúpili ovocie alebo zeleninu, niektorí len snívajú. Nemajú tak dostatok vitamínov a ďalších látok, nevyhnutných pre zdravý život a o to častejšie zápasia aj s banálnymi ochoreniami, ktorým by sa inak mohli vyhnúť. Nie raz vidíte v obchode nešťastného seniora, ktorý stojí pri pokladni a v peňaženke loví posledné drobné, aby mu to vyšlo na najnutnejšie potraviny, a nakoniec mu na nákup prispejú ľudia, ktorí stoja za nimi… Sú to veľmi smutné obrazy, doslova na zaplakanie.
SM: Tu je namieste otázka, v akom stave je teda náš sociálny štát, keď ľudia, ktorí celý svoj život pracovali, odvádzali dane, poistenie, na záver svojho života nežijú, ale živoria? Kde je ten „zaslúžený dôchodok“, ktorý nám bol sľubovaný?
– O sociálnom štáte sa u nás dá hovoriť veľmi ťažko a to nielen pri dôchodcoch, ale aj vzhľadom na to, že na Slovensku reálne existuje už aj vrstva „pracujúcej chudoby“. Veď keď pracujem, mal by som mať nejakú životnú úroveň… A čo sa týka dôchodcov, ako sa stará štát o svojich ľudí, ktorí poctivo pracovali, vychovávali svoje deti? Viacerí mi doslova povedali, že načo im je taký život, keď za ťažko odrobené roky dostávajú dôchodok, z ktorého sa nedá existovať.
SM: Keby sme sa pozreli do Nemecka, ľudia s minimálnym dôchodkom, ktorý je tam na úrovni okolo 735 eur, čo je hranica chudoby, dostávajú od štátu potravinovú pomoc. Čo na to majú povedať naši ľudia?
– Áno, je tu obrovský, ba priam priepastný rozdiel. U nás by mohli ľudia s minimálnym dôchodkom dostávať finančný príspevok ako pomoc v hmotnej núdzi, ktorý je však závislý od ich celkového príjmu. Niektoré mestské časti majú pre takýchto ľudí výdajne potravín. Sú to však iba trvanlivé potravy krátko pred uplynutím doby spotreby. Napríklad Bratislava – Staré Mesto má svoju výdajňu na Špitálskej ulici a keď idem okolo, vidím tam dlhý rad ľudí, ktorí sú odkázaní na túto pomoc. Väčšinou ale ide iba o základné potraviny Či však majú takúto možnosť ľudia na celom Slovensku, mi nie je známe.
SM: Ako sa v takomto prípade pozerajú vaši členovia na pomoc pre Ukrajinu? Vláda na ňu schvaľuje veľké sumy. Samozrejme nemám nič proti takejto pomoci, ale nemyslíte si, že by sa vláda mala najskôr postarať o svojich vlastných občanov?
– Určite sme za to, aby sa Ukrajine pomáhalo, ale vláda by mala rozmýšľať nad tým, že najprv sa treba pozerať na vlastných občanov. Veď napríklad aj v rodine najprv pomáhate svojim blízkym a až potom, ak na to máte, pomôžete cudzím. To je úplne normálne a prirodzené a nie je na tom nič zlé.
SM: Viem, že opoziční politici sa s vami stretávajú pravidelne rovnako ako pani prezidentka, ale s koaličnými politikmi je to horšie…
– Pani prezidentka nám vychádza v ústrety, mala som s ňou niekoľkokrát stretnutie a v rámci svojich právomocí sa nám snaží pomôcť. Mali sme dvakrát stretnutie s pánom Kollárom, ktorého sme žiadali, aby sa naplnili úlohy, ktoré boli deklarované v našej petícii, podanej v závere minulého roka a tiež body memoranda, zatiaľ bez výrazného efektu. Stretnutia so stranou SAS a pánom Sulíkom iniciuje náš pán predseda Kotian a s pani Remišovou máme podpísanú dohodu o spolupráci, ktorá sa týka iba digitálnej zručnosti seniorov. Na základe tejto dohody sa v minulom roku viac ako tisíc našich členov zúčastnilo pilotného školenia. Obdržali tablety, ktoré však nie sú kompatibilné s niektorými systémami Microsoftu. Prísľubom bolo aj poskytnutie bezplatného pripojenia na internet, nemám však informácie o tom, že by im boli tieto prístupy umožnené.
SM: Čo v tejto situácii budete robiť ďalej? Budete ako doteraz klopkať na dvere politikov a dúfať, že sa vám niečo podarí zmeniť?
– Samozrejme sa budeme dožadovať nápravy od súčasnej vlády a budeme od nich žiadať, aby začali konečne konkrétnymi zákonmi riešiť životnú situáciu dôchodcov. A budeme pozorne sledovať, ako sa vyvinie situácia s predčasnými voľbami. Verím, že po nich sa dostanú dôchodcovia na popredné miesto záujmu a vláda im začne pomáhať. Ale nielen im, lebo v podobnej situácii sú napríklad aj osamelé matky s deťmi, viacpočetné rodiny, mladé rodiny s nízkym príjmom. Aj tí majú obrovský problém uživiť svoje rodiny.
VÝZVA: Boríte sa aj vy s existenčnými problémami? Napíšte nám do redakcie, radi zverejníme konkrétne prípady.
