V 60. rokoch vzniklo mnoho hudobných zoskupení, ktorým bola sympatická nielen bigbítová hudba, ale aj swing či rokenrol. Medzi speváčkami, ktoré sa objavili, bola aj nižšia sympatická čiernovláska Oľga Szabová. Jej meno už v tom čase rezonovalo aj v súvislosti s Orchestrom Juraja Velčovského. Stala sa jeho manželkou a nasledovala ho aj ako speváčka.
Hneď na začiatku rana od života
„Narodila som sa do chudobnej rodiny. Boli sme tri deti, dvaja chlapci a ja. Bývali sme na dnešnej Obchodnej ulici v Bratislave. Boli sme taká originál bratislavská rodina. Rodičia boli veľmi chudobní. Keď som dostala svoje prvé angažmán v Brne a začala som posielať prvé peniaze domov, rodičom to pomohlo. Mamina bola celá život chorá na nohy a pracoval len otecko. Začalo sa im teda ľahšie žiť. Odišli sme na niekoľko mesiacov na angažmán do Nemecka. No chceli sme otcovi pomôcť. O mamu sa staral len on. Mal staré auto, ktoré sa mu stále kazilo. Tak sme sa rozhodli, že mu darujeme nové, fiatku päťstovku. Bola ešte nezabehaná. Pri druhej ceste sa na tomto aute zabil. Takže som potom celé desaťročia žila v traume, že sme mu kúpili truhlu. Mama ho prežila o 22 rokov,“ hovorí Oľga Szabová o životnom trápení, ktoré ju drží dodnes. A nie je to jediná rana od života.
Narodila sa predčasne
Narodila sa v znamení Vodnára, no aj teraz je skromná a nenápadná, čo na hviezdu populárnej hudby, aj keď dôb minulých, nie je celkom bežné. Dalo by sa očakávať, že už do vienka dostala veľa pozitív, ktoré by ju potom v živote nabíjali. Opak bol však pravdou. „Narodila som sa v siedmom mesiaci. Inkubátory ešte neboli. Bola som drobná a slabá. Možno aj tam bol základ, že som si potom neverila a ku všetkému som sa prepracovávala oveľa ťažšie. Často mi potom hovorili, veď ty nemáš toľko starostí, veď Jurko Velčovský je pohotový a všetko zariadi. To áno, ale spievať za mňa nemohol, to som musela ja,“ spomína Oľga Szabová, a pripomína, že napokon jej nič iné nezostávalo. Aj keď mala ostych, robila to s radosťou.
Na prvom vystúpení z nej nevyšlo nič
Prvé, brnianske obdobie, Oľgu Szabovú veľa naučilo v profesionalite. Bolo to vďaka angažmán vo vtedajšom významnom orchestri Mirka Foreta. Tam hrával i jej manžel Juraj, a ďalší speváci. Prvýkrát však začala spievať ešte v Bratislave. „Môj brat Alexander, ktorý teraz žije v Austrálii, mal havajskú skupinu. Vtedy boli veľmi populárni Kučerovci. Urobil si skupinu a mali aj speváčku. U nás denne cvičili, poznala som teda všetky pesničky. Napokon mali v bratislavskom PKO prvé predstavenie. Čo sa nestalo, ochorela im speváčka hneď pred prvým koncertom. A brat počul, že si tieto ich pesničky spievam. Spýtal sa, či by som na koncerte spievala. Povedala som – samozrejme, bola som vtedy veľká pätnásťročná hrdinka. Prišili sme do PKO, a keď som vyšla na javisko, a uvidela nával ľudí, tak som onemela a zdrevenela. Kapela začala hrať, prišiel prvý akord – a ja – ticho! Jednoducho zo mňa nevyšlo nič. Dostala som prvú výplatu, a to bola jedna koruna na električku, a išla som s plačom domov,“ hovorí Oľga o svojom prvom angažmán, ktoré nedopadlo veľmi slávne.
Prvý konkurz bez rukavičiek
Táto drobná lapália ju neodradila. Skúšala to zas a postupne sa prepracovávala do hudobných produkcií v Mladej garde alebo v Redute na Čajoch o piatej. „Na Mladej garde som spievala všetko z vysielania Rádia Luxemburg. Všetko texty foneticky opísané. Ale išla som celý svetový repertoár. Potom som sa posunula do Reduty. A napokon sa rozchýrilo, že pán Foret príde do Bratislavy organizovať konkurz na speváčku.“ Napokon teda prišiel čas, keď sa rozhodovalo posunúť sa ďalej a skúsiť tento vážny konkurz. A tak v jeden deň v sprievode otca i brata išla na skusy. „Konkurz bol v Tatra revue. Bolo nás asi dvanásť. Veľmi som chcela zaujať a byť pekne oblečená. Dala som si biele koženkové rukavice, ktoré však už mali niečo za sebou. Prišiel za mnou Juraj Velčovský a začal mi tie rukavice dávať z rúk dole. Dal si ich do vrecka a povedal mi, aby som na ne zabudla. To bolo moje prvé stretnutie s Jurajom Velčovským. O dva týždne mi manažér v hoteli Carlton ponúkol podpis zmluvy a angažmán v kapele Mirka Foreta v Brne na dva roky,“ spomína Oľga Szabová.
Dovtedy poznala len Obchodnú ulicu a okolie, a odrazu sa mala vydať do veľkého sveta! Kaviareň Slávia v Brne pre ňu znamenala veľký svet. So sebou mala šatôčky z Mladej gardy a ostych, ktorý ju prenasledoval roky. Postupne sa však oťukala, prišli skúsenosti, nielen ako spievať ale aj ako na javisku vyzerať.
Zo Szabovej Szabóová, maďarská džezová speváčka
Po roku prišla ako hosť s kapelou Mirka Foreta do Bratislavy. A zožala úspech. Spievanie s kapelou prinieslo prvé nahrávky, ale aj nakrúcanie pre televíziu. Tam zhodou náhod spievala po maďarsky, a tak ju uviedli ako maďarskú džezovú speváčku. „Zalamovala som rukami, že maďarská a ešte džezová. Keby sa to dozvedeli v Bratislave, tak by krútili hlavami. Szabová sa ľahko dalo zmeniť na Szabóová, tak ma uvádzali takto na plagátoch,“ spomína Oľga.
Kapela Juraja Velčovského – špička na hudobnej scéne
Napokon sa angažmán u Mirka Foreta predĺžil o dva roky. Oľga a Juraj, už manželia Velčovskí, účinkovali ale aj v ďalších programoch. Brnianska etapa sa po rokoch uzavrela a manželia sa vrátili do Bratislavy. Juraj chcel mať svoju kapelu a postupne angažoval známych hudobníkov. Členmi novej kapely sa stali napríklad trubkár Juraj Lehotský, klávesáci Ernest Oláh, Alois Bouda, spevák Dušan Grúň. Postupne rokmi sa načas stávali členmi aj ďalší speváci – Sally Salingová, začas i Jana Kocianová a Karol Duchoň, ale i Ľudovít Nosko. Vďaka konkurzom sa dostali najprv do Švajčiarska a do Nemecka. Hrali v exkluzívnych baroch i dancingoch, i na lodi medzi Švédskom a Fínskom. Spievali s nimi i významní hostia ako Katarina Valente, Udo Jürgens, neskôr boli aj predkapelou Joséphine Backerovej na zájazde po Československu. Desiatky úspešných koncertov, hodiny potleskov i trblietajúceho sa pozlátka krásnych interiérov významných koncertných sál, to všetko má Oľga Szabová pred očami dodnes. „Milovala som Gabiku Hermélyovú. Pozorovala som ju, keď nahrávala v štúdiu. Ona mi umožnila ísť do rozhlasu v Bratislave nahrať skúšobnú nahrávku. Neuspela som, no ona ma povzbudzovala. Napokon moje prvé nahrávky v Bratislave boli až s kapelou Juraja Velčovského. Najprv sme preberali pesničky – Tenesse waltz, Vosková bábika, La bambola, a napokon prišli ďalšie, napríklad Keď ma pobozkáš. To pre mňa bola vôbec prvá Jurajova nahrávka,“ spomína. Najväčšie úspechy na koncertoch mávala s pesničkami Petra Hanzelyho Ako tichý dážď a Vojtecha Wicka Zelená kolíska. Trikrát sa zúčastnila na Bratislavskej lýre – v duu s Ivanom Krajíčkom a dvakrát samostatne s pesničkami Zostane sám a S vetrom opreteky. Nezískala ani jednu z trofejí, no dôležité pre ňu bolo, že ju videli spievať a dostávala nové ponuky od ďalších skladateľov. Bolo to ešte začiatkom sedemdesiatych rokov. Oľga spievala melodické, ale i vážnejšie skladby, najmä s rozhlasovým tanečným orchestrom.
Závan Jadranu a Krajíčkovo Repete
Koncom 70. rokov boli dlhšie na jadranských plážach, a tam si Juraj Velčovský zamiloval juhoslovanský sound. A v tomto štýle začal písať. Väčšina z nich sa dostala aj na jedinú Oľginu LP platňu, ktorá vyšla v Opuse v roku 1979. Už predtým však zneli v rádiu pesničky Dávno, tak dávno, Prešiel máj, prešiel jún, Z bielych klávesov a ďalšie. V 80. rokoch kapela rovnako intenzívne koncertovala a sporadicky sa predstavovala aj na Slovensku, napríklad v televíznej relácii Vtipnejší vyhráva. „Napokon nám všetkým spevákom mojej generácie dal veľkú šancu Ivan Krajíček v Repete. Spievala som tam azda všetky moje veľké hity, najväčší úspech mala pochopiteľne pesnička Mendocino. Táto televízna relácia bola priam sociálnym fenoménom. Keď sa v nedeľu večer vysielala, nemohli sme robiť žiadne vystúpenia,“ spomína si Oľga, ktorá po úspechu v Repete začala opäť s kolegami koncertovať.
Na javisku sa Oľga Szabová sporadicky objavuje dodnes, aj keď jej ťažká operácia nohy znemožňuje sa pohybovať bez vozíčka. Viacero zo starších piesní nahrala nanovo, a spomienkami žije dodnes. Aj napriek obmedzeniam a životným skúškam na život nerezignovala a každé slnečné ráno ju nabíja novou energiou. Potvrdzujú to časté návštevy jej kolegov a priateľov, ktorí sa s ňou radi porozprávajú a zaspomínajú na aktívne roky.
