Temperamentná Eva Máziková bola spolužiačka Karola Duchoňa a ich rodičia si dokonca mysleli, že z nich bude pár, ale život zariadil veci inak. Eva odišla s Orchestrom Braňa Hronca do zahraničia a tam našla nielen svoju životnú lásku, ale aj novú životnú cestu. Roky pracovala v kozmetickom salóne, až si neskôr sama založila kliniku s podobným zameraním. V polovici 90. rokov Ivan Krajíček vymyslel reláciu Repete a Eva sa znova vrátila k spievaniu. O jej vystúpenia bol zo dňa na deň väčší záujem a napokon ostala len pri spievaní. A tak je tomu dodnes!
SENIOR MAGAZÍN: Teraz zažívate smutnejšie obdobie, poviete nám o tom niečo?
– 11. júna mi zomrela mamička. Veľmi mi chýba, ale na strane druhej som šťastná, že som ju stihla nažive, pretože som bola „uväznená“ v Nemecku kvôli korone. Mama bola v nemocnici a ja som ju nemohla navštíviť. Len čo sa dalo cestovať, okamžite som šla za ňou. Ešte, vďaka Bohu, žila, tak som mohla posledné hodiny prežiť s ňou, držať ju za ruku, všeličo jej porozprávať, poďakovať sa za všetko, za to, že vždy stála pri mne. Mala 94 rokov a keď som videla, ako odchádza, povedala som si, že pán Boh ju zobral k sebe a má sa teraz lepšie. Má kľud a už je s oteckom…
SENIOR MAGAZÍN: Rozlúčiť sa s mamou je určite pre každého jedna z najťažších vecí v živote…
– Áno, ale ja stále cítim, že je pri mne, so mnou. Stávajú sa mi veci, nad ktorými krútim hlavou, aj sa musím pousmiať. Po pohrebe som odišla na isté miesto, potrebovala som byť sama so svojimi myšlienkami. Išla som po ulici a na zemi som našla malú tašku, takú šikovnú červenú. Zdvihla som ju, že čo to môže byť a na nej bol meno Anna. A moja mama bola Anna! Alebo… po tom, čo zomrel oco, pred 14 rokmi, chodievala často ku mne. Milovala motýle. Hlavne biele a keď ich videla, vždy ma volala, vraj pozri, aké sú krásne. Práve dnes som bola v záhrade a priletel nádherný biely motýľ a sadol si mi na ruku. Tak som si povedala, aha, mami, si tu so mnou… Hneď po pohrebe som našla štvorlístok… Je toto všetko možné? Ale áno, som smutná, že nemôžem chytiť telefón a zavolať jej, že mami toto alebo ono… Radosť do života mi však prináša moja tri a polročná vnučka, lebo na nej vidím, ako život pokračuje v novej generácii.
SENIOR MAGAZÍN: A ešte máte aj brata…
– Áno, ale on žije na Slovensku, má svoj život, svoju rodinu. Chodil za mamou, kým nezakázali návštevy, denne mi telefonoval, ako sa má, čo nové. Tá ťarcha bola na ňom, za čo som mu vďačná. Keď sme stáli nad hrobom, tak sme sa pýtali – Bože môj, kto bude ďalší? Ale netreba nad tým príliš rozmýšľať, život je o príchodoch a odchodoch…
SENIOR MAGAZÍN: Spomínate náhody, veci medzi nebom a zemou. A deň pred vašou mamou zomrela mama vášmu manažérovi Norovi Mészárošovi…
– To je tiež neuveriteľné! Brat mi vtedy volal, že mama odchádza a bolo by dobre, keby si prišla. A keď sme už mali konečne vybavené povolenie na vstup a vedela som, že na ďalší deň ideme na Slovensko, prišla mi SMS, že mama zomrela. Podpísaný Noro. Môj brat sa volá Miro a ja som si v tom strese prečítala namiesto Noro Miro! Okamžite ma zalial studený pot, slzy a panika, že som to nestihla. A potom som si to znova prečítala a už som zbadala, že to písal Noro. Norova mama nebola chorá, preto to bol o to väčší šok. Lebo s Norom robím 20 rokov a hovorím, že je to môj druhý manžel!
SENIOR MAGAZÍN: Tento rok je teda pre vás zatiaľ smutný…
– Vždy som si hovorila, že 2020 bude krásny rok, ale naopak. Najprv som sa potkla o také gumy, ktoré bránia autám vyjsť na chodník. Natiahla som sa na zem celá ako som dlhá! Udrela som sa nad obočím a na druhý deň som tam mala monokel, ako keby ma zbil manžel. Modrinu som tam mala dlho a prelievala sa mi podľa toho, ako som spala. Na koncerte som si dala cez oko pirátsku pásku. Ale takú mala aj Madonna, takže som bola „cool“, haha! Potom prišla korona… Ale beriem to tak, že všetko sa deje pre niečo a musíme si z toho brať poučenie. Ľudstvu chýba pokora a preto sa nám toto stalo. Je to smutné, ale žiaľ, je to pre niečo. Verím tomu a čakám, či sa ľudia poučia.
SENIOR MAGAZÍN: Ako ste koronu prežívali vy? Taká akčná osoba ako vy zavretá doma?
– Do Nemecka som prišla 10. marca a hneď sa všetko zatvorilo. Netušila som, že sa tak skoro nedostanem do Bratislavy. Paradoxne sme ale ten čas nesmierne využili v náš prospech, pretože naraz bol kľud, na všetko bol čas. Namaľovali sme v celom dome zábradlia na bielo, varila som marmeládu – jahodovú, malinovú a neviem ešte akú, skrátka užila som si to. Ráno som sa zobudila, nikam som nemusela a bola som len doma, manžel chodil nakupovať. Jasné, že mi ľudia chýbali, pretože spievať, tancovať, koketovať s ľuďmi – to je moja energia. Len ma trápila mama, bála som sa, že ju nestihnem… Inak, všetci sme pribrali a myslím, že bude aj veľa detí, lebo ľudia sa milovali, túlili doma.
SENIOR MAGAZÍN: Spomenuli ste vnučku, aká ste babka? Koľko času jej venujete?
– Vždy v stredu sme spolu a v piatok u nás spí, lebo chce. Rozprávala som jej o tom, že mi mamička zomrela, ukázala som jej fotku a kúpila som jej hojdačku. A ona mi hovorí – vysoko ma hojdaj, chcem ísť až do neba za tvojou mamou! Máme už aj svoje tajomstvá a už aj nadáva „kurnik šopa“! To je jej najobľúbenejšia nadávka, haha! Je Škorpiónka ako ja a vraj sa na mňa aj podobá. Chce okúsiť moje laky na nechty, rúže na ústa a zaujíma ju, či bude mať také prsia ako ja… Miluje, keď spievam čardáše! Učím ju po slovensky, slovenské básničky a pesničky.
SENIOR MAGAZÍN: Chystáte sa tento rok na dovolenku?
– Teraz dovolenkujeme v Taliansku, je to môj druhý domov, mám tu domček a loď. Máme to sem vlakom iba 4 a pol hodiny. Dnes sa teším na špagety a červené víno.
SENIOR MAGAZÍN: Ste ešte stále zaľúbená do svojho manžela?
– Áno a veľmi. Som šťastná, že je mojím manželom, stále mi bol a je oporou. Aj teraz, keď mi odchádzala mamka, pohladil ma, utešil, prežíval to so mnou, lebo mamka ho tiež milovala. Teším sa, že som zažila presne takú lásku, ako som videla u mojich rodičov, ktorí sa mali veľmi radi. Hovorím, že sme spolu už sto rokov – ale veď je to od roku 1973 a to je minulé storočie, haha!
SENIOR MAGAZÍN: Vyzeráte veľmi dobre, čo pre to robíte?
– Nič. Už dávnejšie som si dala zoperovať viečka, to je známa vec, ale ostatné je spokojnosť so životom, so všetkým, čo ma obklopuje, čo sa okolo mňa deje. Aj ja mám chvíle, keď sa mi nedarí, ale snažím sa z toho vziať poučenie, nie negatívne veci, a posunúť sa vpred. Som vo veku, kedy môžem povedať, čo si myslím a nemusím sa ospravedlňovať. Mám pred sebou, verím, ešte dlhú cestu a chcem si ju užiť v pohode. Diéty nedržím a keď to s jedlom preženiem, dám si niekoľko dní pozor.
SENIOR MAGAZÍN: Môžeme sa tešiť aj na nové pesničky?
– Mali sme dohodnuté veci s Petrom Klimentom, no zostala som uväznená v Nemecku a muzikanti sú na Slovensku. Verím, že Peter niečo pripraví a hneď, ako sa bude dať, to nahráme. V auguste by som mala mať koncert v Bratislave na počesť Karola Duchoňa a jeho nedožitých 70-tych narodenín, ale kto vie, ako sa to všetko vyvinie…
