Keď sme začiatkom marca hovorili s priekopníčkou balkánskej hudby na Slovensku JADRANKOU HANDLOVSKOU, ponosovala sa nám na množstvo práce. „Počas jedného víkendu som mala päť vystúpení. Z vyčerpania mi tak stúpol tlak, že som skončila na infúzkach. Celá som sa chvela a kolabovala,“ povedala nám doslova. Ale keď o pár dní musela ostať pre koronavírus v domácej karanténe a mohla oddychovať, bolo to pre ňu ešte horšie. „Prvých desať dní som mala vyslovene depresiu. Nevedela som existovať bez ľudí. Našťastie, potom ku mne prišiel ocino, na ktorého som predtým nemala veľa času. Konečne sme sa navzájom užili a spomínali na krásne časy, keď ešte žila mamina. Žiaľ, zomrela už pred dvadsiatimi šiestimi rokmi. Vzala nám ju rakovina,“ podotkla dnes už legendárna speváčka v rozhovore pre náš časopis.
Škola ju nebavila
Jadranka na pódiu pôsobí ako tornádo a iná nie je ani v súkromí. Temperamentnosťou vynikala už v predškolskom veku. „Neznášala som byť v škôlke, pretože tam deti dávali na obed spať a to nebolo nič pre mňa. Vždy som teda spravila taký veľký cirkus, že mame volali do práce, aby si pre mňa prišla,“ hovorí. Keď sa to opakovalo príliš často, jedného dňa sa jej rodičia rozhodli, že do škôlky ju viac nedajú. Jadranka si už ako malá vedela presadiť svoje. A individualistka bola aj v škole. „Všetky deti mali v prvej triede na vysvedčení jednotku, len ja sama som dostala veľkú dvojku. V škole ma to nebavilo, pretože som si so spolužiakmi nemala čo povedať. Mala som úplne iných, aj o desať rokov starších kamarátov s ktorými sme lietali pod Slavínom,“ zaspomínala si. Pre svoju všetečnú povahu ju máločo udržalo doma. „Rodičia sa sťažovali, že majú len dve deti, lebo ja tretia som bola stále preč. Veľmi rada som čas trávila aj u starých rodičov, ktorí boli veľkí intelektuáli. Pri mojej vrodenej inteligencii sme si mali vždy čo povedať a dodnes z toho čerpám,“ vyznala sa stále atraktívna speváčka zo svojich spomienok.
Štát ich rodinu šikanoval
V čase nútenej „korona“ pauzy sa jej všetky tieto spomienky vybavili a s nostalgickým úsmevom ich preberala so svojím otcom. „Karanténoval u mňa. Rozprával mi zážitky z čias, keď pracoval v Iraku ako inžinier geodet. Robil tam so svojím tímom zavlažovanie a v Líbii diaľnicu. Úžasné,“ rozplýva sa a dodáva, že najviac sa rozprávali o jej mame. „Narodila som sa v roku 1967 a ocinov brat v roku 1968 emigroval, takže mal veľký problém. K tomu ešte manželka cudzinka, čiže si asi viete predstaviť, akú šikanu od štátu zažíval,“ vyťahuje Jadranka prvýkrát v živote informácie o rodičoch. „Otca ale najviac štvalo, že mi nechceli ako maličkej vystaviť doklady, aby sme mohli vycestovať na Balkán, kde žili starí rodičia z maminej strany. Tŕňom v oku bolo aj moje meno Jadranka. Našťastie ho na matrike dokázal presadiť, takže, keď som začala spievať, nemusela som si vymýšľať žiadne umelecké meno,“ smeje sa a prezrádza tiež, ako k svojmu menu prišla. „Moja mama Vera mala na gympli spolužiačku, ktorá sa volala Jadranka. Navzájom si sľúbili, že keď budú mať dcéry, pomenujú ich na znak kamarátstva po tej druhej. Tak sa aj stalo. Maminka mi hovorila Jadrolinka. Brat Janko sa vždy smeje, že kým vysloví moje dlhé meno, aj zabudne, čo chcel povedať. Ešte máme sestru Stelu, ktorá žije v Austrálii,“ prezrádza.
Ako modelka mala 49 kilogramov
S exotickým menom zdedila po balkánskych predkoch aj temperamentnú, živočíšnu povahu. Niektorí jej teatrálne vystupovanie vyčítajú a považujú ho za zbytočný afekt, ale ona je k ich rečiam laxná. „Na Balkáncoch a južanoch si najviac vážim ich priateľskosť, družnosť a spolupatričnosť. Slovákom často vyčítam odmeranosť, mnohí tu žijú len tak pre seba. Na Balkáne sú ľudia podstatne otvorenejší. Myslím, že niečo také je aj súčasťou mojej povahy. To je ten temperament, ktorý na mne niekto obdivuje a niekomu možno nie je po vôli. Nič s tým ale nenarobím,“ krčí ramenami. Srbština je jej bližšia aj pri spievaní. „Priniesla som si odtiaľ množstvo krásnych piesní a priznávam, naozaj sa mi v tomto jazyku spieva lepšie ako v slovenčine. Ako sa hovorí, ide mi lepšie do pusy. Skladby sa krajšie frázujú, zatiaľ čo v slovenčine sa niektoré slová spievajú krkolomne,“ vysvetľuje. Dnes je to už dávna minulosť, no Jadranka sa kedysi v Taliansku živila aj modelingom. „Mala som vtedy neuveriteľných štyridsaťdeväť kilogramov. Mama vravela, že nikto v našej rodine nebol nikdy takto vychudnutý,“ smeje sa pri spomienke dnes už žena – „krv a mlieko“. „V Taliansku sa mi darilo, no keď moji starí rodičia začali byť nevládni, vrátila som sa domov, aby som ich doopatrovala,“ prezrádza.
Chudne v záhrade
V čase voľna mala konečne Jadranka aj čas na svoju veľkú záhradu, ktorú predtým zanedbávala. „Ešte nikdy som ju nemala takú peknú ako teraz,“ vybuchne smiechom. „Pekne som hrabala, kopala, sadila, aj postrekovala. Bol to pre mňa relax, aj spôsob ako byť neustále v pohybe. Okrem toho, môj dom má dve poschodia, takže keď lietam po schodoch, udržiavam sa fit a nepriberám. Aspoň mám pocit, že som ostala rovnaká,“ prehodí s úsmevom. V dome má tiež niekoľko strojov na cvičenie, no veľmi ich vraj nevyužíva. „To preto, lebo samú ma cvičiť nebaví. Preto som bola nešťastná, keď boli fitká zatvorené. Bola som zvyknutá zájsť tam aspoň dvakrát do týždňa. Keď vidím, že všetci okolo mňa makajú, som šťastná a makám tiež. Minule som to ale prehnala a vyskočili mi dva stavce,“ smeje sa. Najväčšou radosťou ju napĺňa, že konečne môže opäť koncertovať. „Mám fantastických priaznivcov a už sa mi za nimi cnelo,“ priznáva sa na záver.
Pri počasí chlapi vnímali len ju
Pamätníci si iste spomínajú, že Jadranka kedysi bola aj televíznou rosničkou a hlásila meteorologické predpovede. Toto obdobie svojej kariéry, ktoré začalo v druhej polovici 90. rokov, spätne považuje za najlepšie. „Mala som krátko po tridsiatke a naozaj na to spomínam veľmi rada. Čas však neúprosne letí,“ povzdychla si. „Diváčky mi vtedy hovorili, že ich muži vôbec netušili, aké bude počasie, pretože vnímali len mňa,“ dodala s nostalgickým úsmevom. Obdobie výslnia sa náhle skončilo, keď Jadranku z televízie po dlhých ôsmich rokoch vyhodili. „Dodnes neviem, čo sa stalo, ale musela som odísť. Mala som obrovskú sledovanosť, ktorú podľa mňa doteraz nikto s reláciou o počasí neprekonal. Divákov som priťahovala ako magnet. Riaditeľ Paľo Rusko mi povedal, že kým budem dobrá, tak tam budem. A ja som dobrá bola,“ konštatuje. Všetko zlé je však na niečo dobré. „Ale keby ma nevyhodili, možno by som nikdy nezačala spievať,“ uvažuje.
Lasicu a Satinského vedela naspamäť
Vďaka pôsobeniu v televízii mala aj väčšiu možnosť spoznať bližšie mnohé osobnosti, ktoré obdivovala. Napríklad Milana Lasicu a Júliusa Satinského. „Zbožňovala som ich celý život. Ako dieťa som všetky ich scénky z platní vedela naspamäť,“ vyznáva sa z obdivu k legendám. Raz počas cesty z televízie, sa s legendárnou dvojicou náhodou ocitla v spoločnom taxíku. Situáciu sa rozhodla využiť a nadviazala rozhovor. „Keď som im povedala, že som vyrastala na ich platniach, pán Lasica sa zamyslel a povedal: ´Jadranka, a nerozbili sa?´“. Speváčka sa nenechala odradiť a skúsila to na neho inak. „Pochválila som sa, že mi nedávno vyšlo nové cédečko. Hneď na to zakontroval otázkou, či je to predpoveď počasia na celý rok,“ vybuchla smiechom, hoci vtedy nevedela ako zareagovať. Situáciu napokon zachránil sám Lasica. „Všeličo sa ma začal pýtať, dokonca aj to, či mám manžela. Nakoniec sme sa príjemne pozhovárali. Viem, že to nemyslel v zlom, len ten jeho humor je tak zvláštne zaujímavý a tým originálny,“ zakončila Jadranka naše rozprávanie.
